Ten čo zradným bozkom budí sny.... Čo rukou chladnou vtiahne ťa do tmy. A k smrti.... Tej pani bielej v čiernom odetej. Čo kosou zráža klíčky lásky. Čo nepočuje prosby tiché hlásky... Tá prekážku ti k ceste kladie. A pri tvojej krvi hlasno pradie. Tá, čo nôž ti núka. Nôž, čo kalným zrakom žmúri z tieňa rán. Čo núti spievať piesne čiernych vrán. Čo nové zlo ťa konať núti. A len za smútkom znova smúti... Jed ti tichým gestom dáva. Perie z krídel ti strháva... A k oltáru... priamo k Bohu, šepká kliatby... A Satanovi spieva pieseň chvály. Ako biele ruky, čo na orgáne hrali, v krvi kúpu sa... A tvoja zlom pokropená duša, Stehy krásy prerezať si skúša. A v krvi.. čistej plynulej. Sa v vrátiš k zlobe minulej... A ostrou hranou posla smrti... Tvoja krv sa ti z rúk rúti. A nie je návrat. Cesty späť. Slzy sa ti z očí lejú... Keď si v tomto veľkom tichu, pred bránami toho sveta, Nájdeš zmysel.... Teplo leta... A špinaví anjeli ti telo z kríža snímu. A k sebe. K svojmu "bohu" ťa s radosťou príjmu. A diablov úsmev z tváre nezmyje už ničia ruka. Len tá, ktorá sa ďalšej krvi neponú
ka.. Ako Tvoja!!!